Rozhovor: Strašiak menom imigrant

Autor: Viktória Holejová | 20.7.2018 o 19:53 | (upravené 20.7.2018 o 22:13) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  899x

V rokoch 2015-2016 mnohé médiá varovali pred utečeneckou krízou. Ľudia sa obávali, že Slovensko stratí svoju "identitu". Boli tieto obavy oprávnené? 

 

Na túto otázku a mnoho ďalších informácií, som sa spýtala Lucie Kolpakovej z UNHCR- Agentúry OSN pre utečencov, ktorá pravidelne prijíma pozvania škôl a prezentuje mladým študentom ako to s utečencami v skutočnosti je.

 

1. Priblížte nám kde pracujete

Pre UNHCR- Agentúru OSN pre utečencov pracujem od roku 2009. Do roku 2017 som pôsobila v tranzitnej časti Záchytného tábora Migračného úradu MV SR, kam boli evakuovaní utečenci  pod ochranou UNHCR za účelom ich ďalšieho presídlenia do tretích krajín. Od marca roku 2018 pokrývam agendu súvisiacu s aktivitami UNHCR na Slovensku. Pôsobím priamo pod vedením Regionálneho zastupiteľstva UNHCR pre Strednú Európu so sídlom v Budapešti.

  

2. Čo hovoríte na utečeneckú krízu v roku 2016? Dotklo sa to citeľne aj Slovenska?

V roku 2015 požiadalo o azyl na Slovensku 330 osôb, z toho 149 osôb tvorilo skupinu asýrskych kresťanov, ktorí boli prijatí a premiestnení na Slovensko priamo z utečeneckého tábora v irackom Erbile. V roku 2015 bolo azyl udelený 8 osobám. V roku 2016 bol síce celkový počet azylov 167, z toho však bolo 149 asýrčanov, teda okrem tejto skupiny bol azyl udelený 18-tim osobám z celkového počtu 146 žiadostí. V roku 2017 požiadalo o azyl 166 osôb, azyl bol udelený 29 osobám. Na základe štatistík migračného úradu bolo do konca mája tohto roka podaných 92 žiadostí o azyl, z toho bol azyl udelený 1 osobe. Od roku 2015 doteraz bolo na Slovensko relokovaných 16 zraniteľných osôb, prevažne osamelé matky z deťmi. Keďže prešli riadnou azylovou procedúrou, spadajú do týchto štatistík. Ak sa pýtate, či sa kríza citeľne dotkla Slovenska, čísla hovoria sami za seba. Od roku 1995 boli počty žiadostí o azyl (v rokoch 2015 až 2017) najnižšie. (Viac info: https://www.minv.sk/?statistiky-20). Dopad utečeneckej krízy sa u nás teda nedá vyčísliť, jej dopad skôr vidím v zmene vnímania tejto problematiky naprieč celým spoločenským spektrom.

 


3. Čo všetko musí spĺňať človek, ktorý žiada o azyl?

Všeobecná deklarácia ľudských práv vo svojom článku 14 zaručuje právo žiadať a užívať azyl pred prenasledovaním v iných krajinách než je jeho domovská krajina (s výnimkou osôb, ktoré sa dopustili nepolitických trestných činov alebo konania, ktoré odporuje cieľom a zásadám OSN). Jednou z úloh UNHCR je dohliadať na to, aby každý, kto sa rozhodne požiadať o azyl mal prístup k územiu krajiny, kde o azyl žiada a k férovej a účinnej azylovej procedúre. Na to aby bol žiadateľovi o azyl udelený azyl na Slovensku musí spĺňať kritéria stanovené Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951 a teda to musí byť osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, etnických a politických dôvodov, z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Takáto osoba sa nemôže a nechce vrátiť do krajiny pôvodu, kde by jej hrozilo prenasledovanie, zle zaobchádzanie alebo smrť. V slovenskom právnom poriadku bolo slovo utečenec nahradené pojmom azylant, teda osoba, ktorej MV SR udelilo azyl.

 

4. Môžete popísať "azylovú procedúru"?

V skratke: osoba je po tom ako požiada o azyl umiestnená v Záchytnom tábore v Humennom, kde zotrvá v priemere 30 dní za účelom podrobnej zdravotnej prehliadky. V tomto období osoba nesmie opustiť brány tábora, ak áno iba za účelom odborného vyšetrenia v miestnej nemocnici a v sprievode zdravotného personálu. Po ukončení tzv. zdravotnej karantény je osoba premiestnená do pobytového tábora v Rohovciach alebo Opatovskej Novej Vsi. Na to aby osoba opustila toto zariadenie potrebuje priepustku, ktorú vydáva pracovník MV SR. V tomto období vykonávajú pracovníci migračného úradu tzv. “rozhodovači“ pohovory so žiadateľmi o azyl. Vo veciach azylu rozhodujú do 6-tich mesiacov.

Azyl však na Slovensku nie je jedinou formou medzinárodnej ochrany. MV SR môže osobe udeliť aj tzv. doplnkovú ochranu, ktorú zákon o azyle definuje ako ochranu pred vážnym bezprávím (trest smrti, mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ohrozenie života (viac: Zákon o azyle§ 2(f)). Doplnková ochrana sa udeľuje na 1 rok. Po roku za opäť skúma situácia v krajine pôvodu, ak sa nezmenila a dôvody na udelenie ochrany pretrvávajú, štát ochranu predĺži na ďalšie dva roky, toto sa môže diať opakovane. V podstate, osoba ktorá požiada na Slovensku o azyl, musí počas pohovorov preukázať dôvody na udelenie azylu. Pokiaľ sa tak nestane MV SR žiadosť zamietne alebo vo veci rozhodne negatívne.

  
5. Aké sú podmienky žiadateľov o azyl a azylantov?  

Žiadatelia o azyl sú zväčša umiestnení v azylových zariadeniach. Pracovať nesmú, iba v prípade ak MV SR nerozhodne o ich žiadosti o azyl ani v priebehu 9-tich mesiacov. V azylových zariadeniach sa týmto osobám poskytuje základná asistencia v zmysle zabezpečenia základných ľudských potrieb, strava, ubytovanie a hygienicky balíček. Okrem iného aj psycho-sociálne služby a právne poradenstvo.

V procese integrácie, teda po tom, čo je osobám udelená medzinárodná ochrana majú osoby nárok na asistenciu, ktorú zabezpečujú neziskové organizácie v spolupráci s migračným úradom. Táto asistencia je zabezpečená výlučne z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Jej trvanie je časovo obmedzené, ide najmä o služby ako bezplatné jazykové kurzy, pomoc pri kontakte s rôznymi štátnymi inštitúciami, pomoc pri zabezpečení vzdelávania pre deti, zdravotnej starostlivosti, pomoc pri hľadaní ubytovania a finančný príspevok aspoň po dobu šiestich mesiacov. Často sa jedná o rodiny s deťmi alebo zraniteľné osoby, ktoré na Slovensku štartujú od úplne nuly, bez znalosti miestneho jazyka a kultúry a bez akéhokoľvek zázemia alebo podpornej siete priateľov či rodiny, ktorí by im tento štart uľahčili. Títo ľudia sú často odkázaní na dobrú vôľu ich okolia a na pracovníkov neziskových organizácií, ktorých práca sanekončí odbitím ručičky na hodinách ani výrokom „dnes už máme zatvorené, príďte zajtra“.

  
6. Z čoho sa financuje ich pobyt v našej krajine? 

Ako som už spomenula vyššie, integračná pomoc sa financuje z európskych zdrojov, konkrétne sa jedná o Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ktorý bol určený na programové obdobie 2014 až 2020. Okrem toho sa vždy nájdu dobrí ľudia, ktorí pomôžu, či už materiálne alebo sa dobrovoľne zapoja do nejakej konkrétnej činnosti alebo aktivity na pomoc osobám s udelenou medzinárodnou ochranou na Slovensku.

 


7. Ako vyzerá bežný deň imigranta?

To záleží od toho, v ktorej fáze sa nachádza-či vo fáze rozhodovania o azyle, alebo vo fáze integrácie.

Vo fáze rozhodovania sú osoby ako som už spomenula vyššie zväčša umiestnené v azylových zariadeniach, kde sa im venujú sociálni pracovníci migračného úradu a neziskových organizácií. Už v tejto fáze sa učia jazyk, zoznamujú sa s našou kultúrou, učia sa rôznym zručnostiam a to všetko v období kedy očakávajú rozhodnutie o ich žiadosti o azyl, na rozhodnutie, ktoré má pre nich životne dôležitý význam. Ak migračný úrad rozhodne udeliť azyl alebo doplnkovú ochranu, začína sa proces integrácie. Osoby si za asistencie sociálnych pracovníkov neziskových organizácií hľadajú ubytovanie, prácu, školu pre svoje deti a snažia sa zaradiť do bežného života čo najskôr tak, aby sa stali nezávislými na pomoci, ktorá je časové veľmi obmedzená. Robia si vodičské preukazy, chodia na rôzne rekvalifikačné kurzy, učia sa po slovensky, jednoducho si budujú život od základov.


8. Čo osobne prežívate v spojitosti s vašou prácou?

S utečencami pracujem už 9 rokov, počas ktorých som s nimi žila pod jednou strechou, videla a zažívala ich radosti aj bolesti. Takáto práca Vás vždy vie niečím prekvapiť a zasiahne celý Váš život, aj život Vašich blízkych, nech sa pred tým akokoľvek bránite.

 

9. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa boja utečeneckej krízy alebo priamo odsudzujú imigrantov?

Ak bude ich strach a odsudzovanie založené na vlastnej skúsenosti a objektívnom poznaní, povedala by som im, že ma to mrzí, že moja skúsenosť je iná a preto strach nemám. Ak je ale strach a zavrhnutie založené iba na domnienkach a neoverených správach, povzbudila by som ich aby informácie vyhľadávali a používali pri tom rôzne, od seba nezávislé, zdroje, aby chodili na verejné diskusie a udalosti, pri ktorých môžu nadobudnúť osobnú skúsenosť. Nie nadarmo sa hovorí, že „lepšie raz vidieť ako stokrát počuť“.

  

 

  Ďakujem Vám za rozhovor.

 

Pozn.aut.: Uvedomme si, aký veľký vplyv na naše názory a pocity majú médiá. Skúsme si informácie viac overovať. Nie všetko, čo píšu/hovoria v správach musí byť pravda. Mnohé informácie môžu byť skreslené a prispôsobené aby cielene útočili na davy ľudí, ktorí im (bohužiaľ) naletia.

 

Viktória Holejová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Hotel Šport poslúžil Kočnerovi dvakrát, za vratku DPH je obvinený

Polícia vyčíslila škodu na 8,3 milióna eur.

Investigatíva Adama Valčeka

Kočner tentokrát svoj biznis nedokonal, od Unipharmy chcel 45 miliónov

Riaditeľ Unipharmy ukazuje na Pentu.

KOMNENTÁR PETRA TKAČENKA

Kočnerovi sa to sype pod rukami

Unipharma je ďalší klinec do rakvy.


Už ste čítali?