Rozhovor: Šokujúca pravda o cirkusoch!

Autor: Viktória Holejová | 16.6.2018 o 14:26 | (upravené 20.7.2018 o 21:52) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  1984x

Ochranári zvierat a rôzne neziskové organizácie sa snažia zakázať zvieratá v cirkusoch. Tvrdia, že ide o týranie zvierat. Ako na to reagujú cirkusanti? 

V článku nájdete vyjadrenie pani Šimkovej, majiteľky československého cirkusu Metropol s 300-ročnou tradíciou a jej reakciu na kontroverzné fotky jej vlastných zvierat. 

 

Ako vyzerá bežný rok cirkusantov? Kde sídlite pokiaľ nevystupujete?

V Prahe máme veľkú farmu, ktorá zároveň slúži ako zoologická záhrada. Tam máme aj zvieratká, ktoré sú v “dôchodku”. Je tam náš rodinný dom a aj zvieratá tam majú svoje stajne, ktoré sú teplé a prispôsobené. Cirkus je môj život- pokiaľ je cirkus momentálne v Snine, tak je môj momentálny domov v Snine.

 

Ako sa líši starostlivosť o zvieratá v lete a v zime?

Starostlivosť ako taká sa nelíši. Vždy tým zvieratám musíte dať všetko. Vedia sa vyrovnať s tepom, ale majú radšej zimu. V lete však vyzerajú inak- sú lysé, lebo ich vyčesávame. V ZOO sú napríklad ťavy zarastené aj v lete a majú po sebe mapy. Pýtala som sa pani riaditeľky ZOO prečo tiež ťavy nevyčešú. Odpovedala, že tie naše ťavy sú zvyknuté na ľudí, lenže ich zvieratá by im ublížili.

 

Kočovný život musí byť náročný. Je vôbec možné založiť si rodinu? Ako to je s deťmi?

Je to možné, lebo naša práca je spojená s rodinou - je to 300 ročná tradícia, je to v krvi. Deti chodia do školy pondelok až stredu a potom chodia na cesty s nami. Vyrastajú v tomto prostredí a my vieme, že to je nová generácia, ktorá tiež raz bude viesť cirkus. Majú k tomu vzťah a majú radi zvieratá. O svojej malej dcére viem už teraz, že bude drezérka koní.

Samozrejme, že sa niekto aj pridá. Skúsia si to a už pri tom zostanú- kvôli tým zvieratám a aj preto, že radi cestujú.  

 

Poznajú sa cirkusantské rodiny medzi sebou? Podporujete sa, alebo ich vnímate skôr ako konkurenciu?

Nie sme určite konkurenti a nerobíme si napriek. Ja to beriem tak, že oni majú tiež rovnaké starosti ako my. Poznáme sa osobne a navštevujeme sa keď má niekto narodeniny a podobne. Tiež si pomáhame čo sa týka zvierat.  

 

Kde hľadáte artistov? Oslovujú vás, alebo robíte konkurzy?

Pokiaľ chcete špičkových artistov, konkurzy sa robia. Tých najlepších treba hľadať v Monte Carlo. Ale u nás si to ľudia nezaslúžia, pretože to nevedia oceniť. V zahraničí je to inak. Nie sme však obmedzení, lebo si program robíme sami. Napríklad ja som jedna osoba, ale mám mnoho funkcií: som artistka, drezérka…

 

Viete si spomenúť na nejakú nevšednú príhodu spojenú s vašou prácou?

Raz sa nám v noci narodil malý koník. Keď sa žriebätko narodí, musíte ho dostať z plodovej vody aby si stúplo na nožičky- ono to trvá, no hlavne ho musíte dať k matke aby sa napilo. Bohužiaľ sa to stalo nečakane v noci a my sme spali. Nadránom bol už takmer mŕtvy, lebo sa nenapil. Zavolala som veterinára aby mu dal “oživováka” a infúziu. Povedal, že ak by sa niečo dialo mám zavolať. Zavolala som, keď infúzia dokvapkala a nič sa nezlepšilo. Veterinár povedal, že to nemá zmysel a bude lepšie koníka utratiť, pretože aj tak zomrie. Ja som s tým nesúhlasila, pretože keď sa dá pomôcť človeku aby nezomrel, tak sa dá pomôcť aj zvieraťu. Nechali sme si ho na vlastnú zodpovednosť a skúšali sme ho kŕmiť. Najprv nechcel mlieko prijať, šlo mu nosom, preto sme sa pri ňom celý cirkus striedali po dvoch hodinách a skúšali to znova a znova. Keď vyšlo slnko, brali sme ho von a masírovali ho, aby sa prekrvil. Po troch dňoch pohotovosti sa nám podarilo, aby začal sať mlieko sám. Bolo to šťastie od Pána Boha. Teraz je zdravý, krásny a má na čele hviezdičku.

 

Ako prebieha drezúra zvieraťa?

Zvieratá sa všetko učia už od mala. Všetky poznám od narodenia, preto viem rýchlo odhadnúť, ktoré zviera má aký charakter, aké predpoklady. Nešla by som k dospelému zvieraťu, ktoré nepoznám. Rodičia a prarodičia našich zvierat sú odchované generačne v cirkusoch. Sú zvyknuté na ľudí a sú prispôsobené. Napríklad moje 3 šelmy sa narodili u kolegu a zase jeho sa narodili v cirkuse Humberto. Nie je možné aby som z Afriky odchytila leva na cvičenie a dala ho sem. To by sme tu všetci boli mŕtvi.

 

V posledných rokoch sa stretávame s odmietaním zvierat v cirkuse. Čo na to hovoríte z pozície cirkusanta?

Viem, že teraz je na to nový zákon. Aj pokiaľ mi zakážu šelmy v cirkuse, nedám ich preč. Nedám ich utratiť a zostanú so mnou až do smrti. Nebudú vystupovať pre verejnosť, ale pre mňa tu budú vždy. Mám k ním výnimočný vzťah a puto.


 

Určite máte skúsenosti s prostestmi ľudí. Ako na to reagujete?

S týmito ľuďmi som sa bavila niekoľkokrát. Raz som vzala v Bratislave okolo 20 ľudí so sebou dozadu, aby som im ukázala všetky zvieratá: ako vyzerajú, ako je o nich postarané. Potom som sa spýtala čo na to hovoria. Povedali: “No, máte to pekné, zvieratá sú čisté a je o ne postarané...” Potom sme sa v tichosti rozlúčili. Šok pre mňa bol, keď som ich o minútu videla znova bojkotovať pred cirkusom. Šla som tam zas a navrhla som, aby si zaobstarali karavan a šli aspoň na týždeň s nami. Povedala som, že im tú “knihu otvorím” a všetko im ukážem. Na to ma ten ich šéf prekvapil otázkou, že pokiaľ by s nami na týždeň odcestoval, kto by mu to preplatil. To by mu na tom záležalo viac, keby som mu to ešte aj zaplatila?

 

 

Na facebookovej stránke “Cirkus nie je sranda” som našla fotografie, ktoré zachytávajú vaše priviazané zvieratá. Viete tieto fotografie nejako vysvetliť?

Samozrejme, že viem o čo ide, dostalo sa to aj ku mne. Na fotke sú zvieratá, ktoré sú vyčesané a pripravené na vystúpenie. Zvieratá sú také, že hneď po tom, čo ich pustíte sa vyváľajú v tráve a majú z toho srandu. Uviazali sme ich tak na pár minút preto, aby sme predišli tomu, že vystúpia špinavé. Po tom čo som videla tieto fotky na internete, som zamestnancom povedala, aby takto už nepostupovali. Viem, že tie fotky vyzerajú škaredo a ani mne sa nepáčia. Ale urobili sme kvôli tomu zmenu a teraz ich češeme pred vystúpením aj niekoľkokrát.

 

 

Máte skúsenosť aj s cirkusom, kde sa so zvieratami zaobchádza skutočne zle?

Keďže najviac času trávim vo svojom cirkuse, nemôžem vedieť čo sa deje v inom. Som len so svojimi zvieratami. Všetci kolegovia ktorých poznám, sú však zodpovední ľudia. Funguje to však tak, že do akéhokoľvek mesta prídeme, kontroluje nás Štátna veterinárna správa. Skontrolujú všetky zvieratá, ich preukazy, očkovania, pozerajú sa na tréningy a až po všetkých kontrolách môžeme vystupovať.

 

 

Pozn. aut.: 

Rozhovor bol voľne preložený z českého jazyka 

Nepodporujem a prudko odsudzujem akékoľvek zlé zaobchádzanie, týranie alebo trýznenie zvierat.  

 

Viktória Holejová

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?