Rozhovor s bezdomovcom: Dával som peniaze ľuďom bez domova, teraz som jedným z nich

Autor: Viktória Holejová | 12.8.2017 o 15:00 | Karma článku: 8,36 | Prečítané:  2420x

V košickom parku som oslovila muža bez domova. Zaujímal ma jeho životný príbeh. Na moje príjemné prekvapenie, mi tento sympatický pán s jednou igelitovou taškou a jedným neveľkým ruksakom odpovedal veľmi ochotne a milo.  

Ako ste sa dostali na ulicu?

To sa spustilo s novou manželkou, asi 5 rokov dozadu. Sme ešte stále manželia, ale nie sme spolu. Bývali sme v rodinnom dome a ona začala veľmi piť. Ja som bol v Holandsku na tri mesiace a kým som sa vrátil, medzitým jej sociálka zobrala naše tri deti. Ona odišla, ani neviem kam, lebo som sa o to nezaujímal, no a ja som zostal na ulici. 

Čo vaše deti? Pomáhajú vám, stretávate sa?

Nie nepomáhajú, pretože sú stále v detskom domove. Majú 10, 11 a 16 rokov. Chodím za nimi každý týždeň. Našťastie je v tom dome len 7 detí, čiže sa majú výborne. Dokonca som volal riaditeľke aby boli spolu na izbe, lebo sú na seba naviazaní. Majú sa určite lepšie, než by sa mali s nami. Vtedy som odišiel do práce, žena sa opila, spala a oni behali kade tade. Manželka za nimi nechodí, nezaujíma sa o ne a ani oni ju nechcú vidieť, pretože počas piatich rokov za nimi nebola ani raz. Raz som ju stretol a je z nej troska. 

Aké boli vaše začiatky na ulici? Ako ste to zvládali?

No, naozaj veľmi zle. V živote som si nepomyslel, že skončím na ulici. Mal som kedysi krajčírsku firmu, dokonca bufet tu v Košiciach. Žili sme si ako králi a všetko to zničil alkohol. 

Vy sám ste nikdy nepili?

Vypil som si, ale zase som sa neopíjal. Pretože som chodil stále autom, čiže som si dával pozor.

Ako zvládate zimu? Spávali ste aj vonku?

Samozrejme. V zime to bolo veľmi ťažké. Je to boj o prežitie. V lete sa to dá, ale v zime to neprajem nikomu.

Navštívili ste nejaké zariadenie pre pomoc bezdomovcom?

Áno, raz som bol. Ale tam keby ste prišli, hneď by ste utiekli. Ploštice, smrad, vši, všetko možné tam je a pritom to má farár. Tam ide bývať ozaj len ten, kto už ozaj nemá nič, alebo sa nevie hýbať a jednoducho tam len ľahne a spí. Ja som tam bol tri mesiace a dobrovoľne som odišiel, lebo sa to nedalo. Stálo to 20€ a to mi dával najstarší syn pretože v zariadení dostáva vreckové. 

Ako chcete vyriešiť svoj nocľah túto zimu?

Vybavujem si jednu ubytovňu na zimu, lebo poznám toho vedúceho- tiež sú to kňazi. Cez zimu by som už určite nechcel byť vonku.

Stretávate sa iste s mnohými ľuďmi. Ako vás vníma okolie? 

Viete, sú ľudia a ľudia.  Ale reakcie sú rôzne. Napríklad tuto títo dvaja, to je ich celodenný program. (ukazuje na dvoch mužov ležiacich pod lavičkou) Opiť sa a spať. Ja si zase na to dávam pozor, pretože veľa mojich kamarátov prišlo o veci kvôli alkoholu. A toto čo tu mám pri sebe, je môj majetok. Nerád by som o neho prišiel. 

Skúšali ste sa vrátiť do normálneho života? Nájsť si prácu atď?

Do práce ma nevezme nikto. Mám 60 rokov. Bol som na viacerých sedeniach, pretože som krajčír a potrebujú krajčírov, no bohužiaľ. A poviem vám pravdu, ja som vždy robil všetko prvý a veľmi dobre, ale nie som pre nich perspektívny. Takže vzali radšej mladých. Nemôžem sa zamestnať ani vo verejnoprospešných prácach a dokonca neberiem ani sociálku, pretože ju berie moja žena.

Nemôžete sa rozviesť?

Je to možné, ale žiadosť o rozvod som podal už pred dvoma rokmi, lenže ona sa na súd nedostaví- nevedia ju nájsť.

Z čoho teda žijete?

Chodím každý deň k mníškam na polievku, niekedy mi niekto prinesie bagetu, ovocie. Tak vám poviem, že ja nepýtam peniaze, len cigarety. Nežobrem,  hanbím sa žobrať. Ja som si ešte nezvykol. Tých 20€ na ubytovanie by som mohol vyžobrať, pretože mi tu ostatní vraveli, že 20€ si vyžobrú aj za 2 dni. Pre mňa je to ponižujúce. Predsa som ja sám kedysi dával peniaze bedomovcom. Je mi hlúpe pýtať, keď som ním teraz ja. 

Máte aj nejaký nevšedný zážitok, ktorý sa vám na ulici stal?

Áno, raz som sedel tuto na stanici a ráno o tretej si ku mne prisadol jeden Bratislavčan. Dali sme sa do reči a keď odchádzal, dal mi 50€. To bol pre mňa šok. Tak som si vyplatil ubytovňu a konečne som sa normálne naobedoval. Takže toto bol pre mňa zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Ale inak nezažívam nič zvláštne. Je to stereotyp. Človek ráno vstane, sadne si na stanicu alebo do parku, a celý deň len sedí.


Nie všetci bezdomovci sú zlí ľudia a alkoholici. Niektorí sa na ulicu dostali z vlastnej chyby, iní z cudzej. Každopádne týchto ľudí netreba odsudzovať, rovnako ako pána, ktorý sa so mnou lúčil so slzami a slovami vďaky. Na pomoc dôvod nepotrebuješ. Alebo áno?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista. Podľa Tomia Okamuru každý moslim sníva o násilnom džiháde.

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč župami.

SVET

Katalánci majú čas do štvrtka. Španieli ich už zatýkajú

Dvaja aktivisti skončili pre referendum za mrežami.


Už ste čítali?