Niekedy stretávame ľudí, ktorí nerobia bežné veci. Niekedy sú to ľudia, ktorí majú výnimočné zmýšľanie a myšlienky v rovnováhe. Zamysleli ste sa niekedy, aké ťažké je odpovedať na otázku "Ako sa máš?"? Zvykli sme si však odpovedať automaticky -dobre, ide to, fajn, bolo aj lepšie. Za týmito slovami sa však skrýva milión rôznych myšlienok, ktoré bližšie definujú našu náladu a emócie.
Na hodine informatiky som mala učiteľa, s ktorým som vychádzala veľmi dobre. Raz som sa ho spýtala veľmi bežnú otázku. Na otázku ako sa má mi však neodpovedal slovne, ale napísal lístoček, ktorý ma núti vždy zamyslieť sa nad tým čo život prináša. V liste stálo:
Ako sa mám? Je to ťažká otázka, pretože viacero aspektov môjho života teší moje srdce, no viacero ho ničí. Je ťažké udržať sa v strede, v rovnováhe. Neupadnúť do depresie a zároveň neprepadnúť do eufórie. Preto ľudovo povedané mám sa dobre. Viem sa tešiť z toho čo prináša život a preto som šťastný. No bolo už aj lepšie. :)
Tento lístok nosím v peňaženke a otváram ho vždy, keď mám zlú náladu. Hneď si uvedomím, že život prináša dni plné slnka, no zároveň aj dni intenzívneho dažďa. Netreba však hneď vešať hlavu. Treba si uvedomiť, že vždy budú lepšie a horšie chvíle. V živote dostaneme presne takú záťaž, akú sme schopní ustáť.
Tento učiteľ ma učil informatiku, ale naučil ma však dôležitejšiu vec a to, že nikdy sa netreba vzdávať keď príde v živote zlá chvíľa. Treba bojovať a ísť ďalej. Treba sa snažiť o vnútornú rovnováhu. Treba sa tešiť zo všetkých krásnych vecí, ktoré nám prinášajú radosť. Treba ísť za svojím snom.
Stretneme ľudí, ktorí nás budú ťahať dole. Stretneme takých, ktorí nás možno len využijú. Aj takých, ktorí s nami zostanú po celý život a budú nás podporovať. Tiež ľudí, ktorí sa tu ukážu len na krátky čas, no ukážu nám nový pohľad na svet, zanechajú po sebe odkaz na celý náš život. A práve takýchto ľudí si treba vážiť. Nie sú to učitelia informatiky, sú to predovšetkým učitelia života.
Niekedy možno stačí pár slov, viet a aj ty môžeš ukázať niekomu nový- lepší pohľad na život. Nemusíš mať vysokoškolský diplom, ani prečítané knihy o psychológií. Stačí, ak človeku povieš o tom, že veci sa dajú spraviť aj inak. Stačí, že mu povieš, že má na to dosiahnuť svoj cieľ. Stačí, že mu napíšeš lístoček o rovnováhe v živote. Ver mi, že on to podá ďalej. :)
PS: Vždy rob rozhodnutia, ktoré ti pomáhajú naplniť tvoje sny.
Viktória Holejová